Kostoly

V obci sú 2 kostoly: rímsko-katolícky kostol svätého Vavrinca Diakona a Evanjelický kostol. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1786 – 1790 ako tolerančný bez veže so štítovou hlavnou fasádou. Vchod nesmel byť z ulice, prvé roky tu nebol organ a zvonica bola postavená až v roku 1830. V rokoch 1856 – 1861 prebehla prestavba kostola v neoklasicistickom slohu a bola pristavaná veža. Na kamennej tabuli sú vyryté mená tých, ktorí svojimi milodarmi podporili stavbu kostola. Vojnou poškodená veža bola opravená v r. 1978. Opravy boli vykonané aj v r. 1988. Kostol je sieňový priestor s polygonálnym zakončením po stranách emporami spočívajúce na pilieroch a je krytý rovným stropom. Fasády sú členené polkruhovo zakončenými oknami v šambránach a širokými pilastrami s rímsovou hlavicou. Do štítového priečelia je situovaná neoklasicistická veža. Nad pilastrami lemujúcimi vchod je trojuholníkový štít.

Výrazný je vykrajovaný štít zakončujúci hlavnú fasádu. Vežu pilastra zdobia len v hornej časti, kde sú zvukové otvory s polkruhovým zakončením. Veža je krytá sploštenou baňou, ktorá dosadá na trojuholníkové štíty. Klasicistický oltár s kazateľnicou z roku 1859 má ústredný obraz Krista v Getsemanskej záhrade z r. 1859 od bratislavského maliara Mihálya Aumayra. Krstiteľnica je neoklasicistická z r. 1878. Organ je neoklasicistický z 2. polovice 19. storočia. Vo veži boli zavesené dva zvony. Staršie dva zvony boli zhabané v 1. svetovej vojne na vojenské účely, podobne ako jeden zvon v 2. svetovej vojne.

Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca Diakona stojí na základoch starého chrámu z 11. storočia. O prvom kostole sv. Vavrinca v Horných Salibách sa zachovalo málo údajov. V r. 1271 sa spomína v listine kráľa Istvána V., keď potvrdil nitrianskemu kostolu sv. Emeráma listinu Gézu II. V dokumente sa spomína aj kostol, teda najneskôr na začiatku 12. storčia, ale zrejme ešte v 11. storočí. V r. 1524 na pravom brehu Dudváhu bol postavený neskorogotický kostol opäť zasvätený sv. Vavrincovi, v blízkosti ktorého bol zriadený aj cintorín. O krátky čas za Eleka Thurzu kostol prešiel do vlastníctva evanjelikov, ale okolo roku 1620 im ho Miklós Eszterházy odobral a dal katolíkom. Bohostánok viackrát menil majiteľa a až šopronský snem v r. 1681 rozhodol, že kostol prechádza do majetku katolíkov. Nakoľko vojnové udalosti značne poškodili malý kostol, preto bol v r. 1770 zbúraný. Základy tohto kostola boli ešte viditeľné v 19. storočí. Začalo sa so stavbou nového klasicistického rímsko-katolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona podľa plánov Jakaba Fellnera, ktorý bol dokončený v r. 1775. Jeho staviteľom bol kancelár gróf Ferenc Eszterházy. Zo starej stavby sem preniesli zvon z r. 1401. V roku 1823 kostol vyhorel a jeho veža bola opäť zastrešená pôvodnou strechou až v r. 1967. Kostol poškodili aj vojnové udalosti r. 1944 – 1945, ale zanedlho bol opravený. Je to jednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, nad štítovou fasádou nadstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Fasáda kostola je členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami v kamenných šambránach. Na rovnom štíte hlavnej fasády je volútový štít a veža krytá ihlancovou strechou. Presbytérium je zaklenuté konchou a pruskou klenbou dosadajúcou na rímsové hlavice združených pilastrov, ktorá sa opakuje aj v lodi. Interiér kostola zdobia nástropové maľby z r. 1970 od miestneho maliara.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

Evanjelický cirkevný zbor je dvojjazyčný. Služby Božie sa pravidelne konajú v slovenskom jazyku i v maďarskom jazyku v nedelu a vo sviatok. Slovenské bývajú o 9. Hod, maďarské o 10,30.

Rímsko – katolická cirkev

Omše v katolickom kostole sv. Vavrinca bývajú len maďarskom jazyku. Konajú sa pravidelne v nedeľu a vo sviatok o 11 hodine, a všedné dni o 19 hod.