História

Obec Horné Saliby bola osídlená už v neolite. Vykopávky na území obce dokumentujú existenciu osídlenia z obdobia lengyelskej kultúry. Po páde Veľkomoravskej ríše v 10. storočí osídlili toto územie Maďari. V spisoch pozemkov pannonhalmského opátstva sa obec uvádza pod názvom ZELE a v r. 1237 – 1240 spolu s Dolnými Salibami ako UTRAQUE ZELI, čiže „Oboje Saliby“. Patrila ku kláštoru na Panonskej hore. V roku 1523 dostala výsadnú listinu, ale na mesto sa nevyvinula. V 16. storočí patrila obec Thurzovcom a Báthoriovcom, v 17.storčí sa ako súčasť šintavského panstva dostáva do rúk Eszterházyovcom. Po roku 1817 je súčasťou Čeklínskeho panstva. Pomenovanie obce pochádza azda od zemepánov zo 14. storočia. V r.1324 sa spomína Coradus de ZYLI /Szeli/.

V roku 1828 tu žilo už 1789 obyvateľov a obec mala 256 domov. Väčšina obyvateľov sa zaoberala poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky charakter si zachovala obec i po roku 1918, kedy bola začlenená do Československej republiky. Mnohí obyvatelia obce pracovali ako sezónni robotníci na majetkoch veľkostatkára Szolda. Viedenská arbitráž v r. 1938 prisúdila územie obce Maďarsku, kam patrila obec do roku 1945. Po skončení 2. svetovej vojny sa Horné Saliby vrátili do Československa. V prvých povojnových rokoch došlo k deportácii mnohých maďarských rodín do českého pohraničia. Väčšina z nich sa vrátila, niekoľkí tam však ostali. V r. 1947 – 1948 došlo na základe medzištátnej zmluvy k presídleniu obyvateľstva. Tak sa z Horných Salíb maďarské rodiny vysťahovali do Maďarska a z Maďarska prišli do obce slovenské rodiny.

V r. 1949 bolo v obci založené JRD. Po roku 1953 nastal viditeľný hospodársky rast. Začalo sa budovať termálne kúpalisko, ktorého jedna časť leží v chotári Horných Salíb a druhá v chotári Diakoviec. Dnes opäť začali aj roľníci súkromne hospodáriť. V roku 1996 má obec 3079 obyvateľov, 1207 domov a ulice počtom 27. K obci patrí ešte osada Hrušov.

02c3db90ca50df35c680391686e1c325 d1dac9e69233cd177ad0bfee11de7cb2